Posledný kus diaľnice do Košíc zdržuje kľúčové posúdenie. Vodiči stratili ďalší rok

Diaľnica medzi Martinom a Ružomberkom sa už vyše roka nepohla.
Úrady si ju medzi sebou prehadzujú a karty zamiešali aj podnety miestnych starostov.

V budúcnosti má byť našou najdrahšou diaľnicou. Jeden kilometer posledného nerozostavaného úseku D1, ktorý spojí východ a západ krajiny, vyjde podľa predpokladov takmer na 100 miliónov eur.

Na konte má pritom autostráda medzi Turanmi a Hubovou už dnes prípravu vo výške takmer 40 miliónov eur. Rozviazanie gordického uzla našej infraštruktúry si vládne garnitúry predávajú prakticky desaťročia. Riešenie sa však naďalej posúva v čase.

Pred viac než rokom rezort oznámil, že sa pre sťažnosti okolitých obcí dopracuje takzvaná vodná EIA, čo je posúdenie vplyvu na životné prostredie. Starostom prekážalo, že riešenie s tunelom Korbeľka naruší ich zásobovanie pitnou vodou.

Dotknuté obce Krpeľany a Ratkovo preto vlani podali podnet. Okresný úrad v Žiline ho posunul rezortu životného prostredia. Ten v júli vydal verdikt, že odvolaniu nevyhovie.

Minister dopravy Andrej Doležal ešte začiatkom roka vyhlásil, že environmentálne posudky by mohli byť kompletné na jeseň. Podľa vyjadrení Národnej diaľničnej spoločnosti to však zatiaľ tak nevyzerá. „Dokumentácia bude dodaná v priebehu niekoľkých mesiacov. Následne bude predložená Okresnému úradu v Žiline ako súčasť žiadosti o vydanie rozhodnutia,“ povedala hovorkyňa Eva Žgravčáková.

Vyvolané riešenie
Posúdenie vplyvov na životné prostredie je pritom právoplatné od roku 2018, čiže je pomerne nové a podľa odborníkov zodpovedá aktuálnej legislatíve. Proti výsledku podali dotknuté obce ešte v tom roku žalobu. Krajský súd v Bratislave však v roku 2019 rozhodol o zamietnutí jej odkladného účinku. Odvtedy došlo k stretnutiu starostov a vedenia diaľničiarov aj ministerstva. Výsledkom je, že vybraní zástupcovia obcí môžu dohliadať nad vypracovaním takzvanej vodnej EIA. Podľa starostu Krpelian Jaroslava Kráľa došlo zatiaľ len k dvom stretnutiam. „Pre pandémiu nemohli práce napredovať, ako sa to vyžadovalo. Bude to proces na dlhší čas,“ povedal Kráľ.

Podľa šéfa Združenia stavebných podnikateľov Pavla Kováčika v prípade vodného posúdenia nejde o povinnosť, ktorá sa musí naplniť. „Je to výsledok postupu, ktorý vznikol na základe nedohody predovšetkým investora, teda Národnej diaľničnej spoločnosti, a dotknutých obcí horného Turca, ktoré sa celkom oprávnene obávajú toho, že prídu o vodné zdroje. Vodná EIA má vyriešiť bilanciu, aby sem bola voda dovedená z iných zdrojov,“ tvrdí Kováčik. „Je to vyvolané riešenie tohto konfliktu. Od obdobia spred desiatich rokov, keď bol navrhovaný tunel Korbelka, nastali klimatické zmeny. Nedostatok vody sa už na Slovensku prejavuje. Predtým to nebola taká téma ako za posledné roky,“ dodal Kováčik a tvrdí, že pred časom sa tiež stretol s miestnymi protestujúcimi, ktorí sú podľa neho odhodlaní ísť s vecou až do Bruselu.

„To bude problém, lebo diaľnica sa bude financovať z eurofondov. Je síce avizované financovanie formou PPP projektu, ale tu sa bude tiež určite podieľať Európska investičná banka. Ak nastane situácia, že neboli všetky otázky zodpovedané tak, ako mali byť, môže byť so zabezpečením peňazí problém,“ povedal šéf zväzu. Podľa odborníka Pavla Kováčika by pritom podobné posúdenie nemalo zabrať viac než rok. „To, že diaľničná spoločnosť nekoná, prípadne koná zmätočne, máme v posledných mesiacoch na dennom poriadku. Zvonka to vyzerá na odklad problému bez toho, aby bol fyzicky riešený. Akoby sa to nechalo vyhniť. Myslím si, že sa čierny Peter len posúva v čase,“ dodáva Kováčik.

Pomalosť procesov kritizuje aj bývalý diaľničiar a radca primátora Ružomberka Tomáš Mišovič. „Spôsob, akým sa rieši problém Turany – Hubová, je facebookový manažment. Vyzerá to, že sa v úvodzovkách niečo robí. Od jari 2020 však nenastala žiadna zmena. Namiesto toho, aby to koncepčne riešili a urýchlili stavbu, sa bavia o tom, ako ju budú financovať, čo momentálne nie je ešte dôležité,“ tvrdí Mišovič a dodáva, že vodná EIA nemôže dopadnúť tak, aby stavbu zrušila. To predtým potvrdil aj minister Andrej Doležal, ktorý viackrát proklamoval, že materiál má opísať len riešenia na sanáciu vodných zdrojov pre okolité obce.

Mišovič však vidí problém v tom, že sa v projektoch urobili nové zmeny, ktoré môžu byť predmetom ďalšieho posudzovania. „Na náš tlak sa doprojektovala dokumentácia pre územné rozhodnutie. Samozrejme, projektanti naplánovali niečo iné, než bolo v rozhodnutí envirorezortu schválené. Týka sa to niekoľkých mostov, tunela a profilu tunela, ktorý bude mať po novom väčší polomer,“ povedal Mišovič. Napriek tomu, že sa úsek umiestnil v prioritách cestnej výstavby vysoko a minister dopravy, ako aj premiér označil dokončenie D1 medzi Bratislavou a Košicami ako prioritu číslo jeden, došlo za posledný rok k minimálnym posunom. V harmonograme výstavby sa pri úseku objavila na tento rok poznámka „posun“. Tú rezort vysvetľuje nedostatkom finančných prostriedkov na krytie projektu, ktorý bude z tohto hľadiska najnáročnejšou diaľnicou. Minister Doležal tvrdí, že už dal vypracovať analýzu možnosti financovania formou PPP projektu. Harmonogram počíta s prvou, výraznejšou sumou na autostrádu v roku 2023.

Korbeľka nepustí
Aktuálne sa v oblasti chýbajúcej D1 tvorí dopravný lievik najmä pred Ružomberkom. Od augusta však situáciu na Turci komplikuje aj rekonštrukcia cesty prvej triedy pri známom motoreste Rieka. Pre túto ikonickú cestu popri vážskom meandri mal predstavovať alternatívu práve diaľničný úsek Turany – Hubová. Denne tu vznikajú niekoľkokilometrové kolóny, ktoré sa ťahajú aj cez už hotový úsek Dubná Skala – Turany. Priama cesta medzi Bratislavou a Košicami pritom mala podľa politických sľubov stáť už minimálne desaťročie.

Historicky navrhovalo prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie z roku 2002 variant s tunelom Korbeľka. Ten bol potvrdený aj pri aktuálne platnom posúdení. Medzitým však bývalí ministri Pavol Prokopovič a Ľubomír Vážny začali presadzovať variant bez Korbeľky. Stavba s menšími tunelmi, ktorá viedla prevažne nad zemou, sa prakticky začala realizovať pred vyše desiatimi rokmi. Nakoniec sa však pre zosuv a námietky aktivistov táto alternatíva skončila. Objavilo sa niekoľko ďalších možností, no vedenie rezortu sa vrátilo k pôvodnému riešeniu s takmer šesťkilometrovou Korbeľkou a trojkilometrovým tunelom Havran. Doležal viackrát vyhlásil, že iné riešenie ako Korbeľka nepripustí.

Kľúčovú diaľnicu riešia tri ministerstvá
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že si svoju prácu odviedlo a ich posudky sú právoplatne ukončené vrátane vplyvu na povrchové a podzemné vody. Proces dobehol ešte v roku 2018. Minister Ján Budaj o krokoch rezortu komunikoval aj so starostom obce Krpeľany ešte vlani. „Kľúčové si je však uvedomiť, že ministerstvo nedáva povolenie na výstavbu, ale k projektu sa vyjadruje z pohľadu dosahov na životné prostredie,“ odkazuje tlačové oddelenie envirorezortu s vysvetlením, že dodržiavanie európskej smernice v oblasti vodného hospodárstva spadá pod kompetenciu ministerstva vnútra. „Pokiaľ by projekt nespĺňal všetky jej ustanovenia, tak ho nebude možné schváliť,“ odkazuje rezort.

Diaľničiari požiadali o vydanie rozhodnutia, či sa má vodná EIA aktualizovať ešte v minulom roku. Okresný úrad v Žiline vtedy rozhodol, že aktuálne posúdenie podľa vodného zákona bude potrebné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29. mája 2020.

V septembri úrad dostal dva podnety od obcí Krpeľany a Ratkovo na preskúmanie tohto rozhodnutia. Tie úrad postúpil ministerstvu životného prostredia. Odpoveď Budajovho rezortu bola doručená kompetentným úradníkom 7. júla a jej znenie bolo takéto: „Podnetu na preskúmanie rozhodnutia okresného úradu mimo odvolacieho konania sa nevyhovuje a konanie o preskúmaní rozhodnutia okresného úradu mimo odvolacieho konania podľa paragrafu 65 a následne správneho poriadku sa nezačne,“ píše sa v liste envirorezortu.

Okresný úrad Žilina začne konanie podľa vodného zákona až po doručení žiadosti Národnej diaľničnej spoločnosti o tom, či je stavba v súlade s vodným zákonom. „Dňom doručenia žiadosti bude správne konanie začaté. Takáto žiadosť však zatiaľ predložená nebola,“ odkazuje tlačový odbor ministerstva vnútra