Obchvat Ružomberka na D1 Hubová-Ivachnová dokončia.

Najväčšia križovatka na Slovensku už roky čaká na odľahčenie vo forme obchvatu, ktorý poskytne úsek D1 Hubová-Ivachnová s tunelom Čebrať. Stavba dlhá necelých 15 kilometrov medzitým päť rokov mešká a predražuje sa. Hoci sa Národná diaľničná spoločnosť (NDS) so zhotoviteľom zatiaľ nedohodla na konečnej cene stavebných prác, v pondelok oznámili dobré správy.
„Vraciame sa do pôvodnej intenzity (prác) na tých objektoch, kde bola znížená," oznámil štátny tajomník rezortu dopravy Jaroslav Kmeť. „Stavba pokračuje, ale nemáme dotiahnuté úplne konečné financovanie, čiže celkovú cenu diela," doplnil riaditeľ NDS Vladimír Jacko. Kmeť zdôraznil, že stavba bola hradená, aj bude dofinancovaná zo štátneho rozpočtu. Zmluvná cena sa pritom vyšplhala z pôvodných 227 na takmer 307 miliónov eur bez DPH.
Situáciu skomplikovali problémy na stavbe a utlmenie prác, na ktoré upozornil aj minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina). „Je pravda, že v tuneli sa nepracuje. Jedna tunelová rúra je 50 metrov od prerazenia, druhá rúra 150 metrov od prerazenia,“ kritizoval v júni Doležal. Dnes už však tvrdí, že riešenie sa našlo.
Pre vodičov je cesta Ružomberkom skutočnou skúškou trpezlivosti. Pravidelne ju zapĺňajú kolóny áut, ktoré spôsobujú zdržania v desiatkach minút. Štandardne prejde týmto úsekom za deň okolo 20-tisíc áut, číslo sa však vie vyšplhať aj na trojnásobok. „V čase najväčších špičiek prechádza cez Ružomberok aj 60-tisíc áut,” vyčíslil viceprimátor Ružomberka Ján Bednárik.

Mesto Ružomberok preto podľa Bednárika prijíma správu o napredovaní stavby s veľkým potešením. Skonštatoval, že obyvateľov mesta a dolného Liptova najviac trápi doprava. „Situácia v rámci dolného Liptova a Ružomberka je neznesiteľná," zdôraznil.
Práve rozostavaný obchvat Ružomberka by mal dať definitívny koniec problémovému úseku, ktorý prechádza centrom mesta. Stavať sa začal v roku 2013 a pôvodne mal byť dokončený v roku 2017, aktuálne je naplánované finále koncom roku 2023.
Jacko priblížil, že južná rúra tunela Čebrať je nedorazená na 45 metrov a severná na 125 metrov. „Máme informácie, že do tých dvoch, troch mesiacov by sme mohli vidieť svetlo na konci tunela," avizoval šéf NDS.

Skonštatoval tiež, že zatiaľ pracujú s oficiálnym termínom dokončenia diela, ako bol zazmluvnený. Zhotoviteľ totiž ešte oficiálne nepožiadal o zmeny v dĺžke lehoty stavby. Pôvodný termín bol december 2023.
Odborník na dopravu Ondrej Matej vysvetľuje problémy so stavbou dvoma zlými rozhodnutiami z minulosti. Prvým bolo vybratie zhotoviteľa z roku 2013 s veľmi nízkou cenou – 227 miliónov eur. Následne pri stavbe tunela Čebrať došlo k zosuvom pôdy a rozhodlo sa o zmene trasy a o predĺžení zhruba o jeden kilometer. Potom prišlo podľa Mateja druhé zlé rozhodnutie, ktorého výsledkom je, že vznikol zásadný problém pri nacenení novej trasy tunela. Zmeny v trasovaní či predĺženie tunela, toto všetko si žiada dodatočné náklady.
Zhotoviteľom stavby je od roku 2013 združenie stavebných spoločností OHL ŽS, a. s., a Váhostav – SK, a. s., ktoré mali úsek diaľnice vybudovať pôvodne za 227 miliónov eur bez DPH z pridanej hodnoty do roku 2017. Neskôr však museli stavbu preprojektovať kvôli zosuvu pôdy pri západnom portáli tunela Čebrať. Kvôli tomu sa menila aj trasa a predlžovala pôvodná dĺžka tunela. To malo vplyv na predĺženie lehoty výstavby aj na zvýšenie zmluvnej ceny. Ceny stavebných materiálov sú vysoké a nepokrývajú tak cenovú úroveň z čias, keď boli úseky vysúťažené. Okrem toho sa musia stavebné firmy podľa neho vyrovnať aj so samotným nedostatkom stavebných materiálov. „Dnes je to už aj samotný nedostatok železa,“ hovorí Matej