Lehotu chceli skrátiť o pol roka.Severný obchvat Prešova R4 bude nakoniec s výrazným posunom

Štvorkilometrový úsek rýchlocesty pri Prešove je vo výstavbe už druhý rok. To, že nepôjde o jednoduchú stavbu, sa vedelo od začiatku. Jeho súčasťou je totiž aj tunel Bikoš a dokončenie zložitej mimoúrovňovej križovatky Vydumanec. Ešte v roku 2019 pritom hlásil zhotoviteľ na čele s Váhostavom možné skrátenie lehôt o pol roka. Neskôr sa však začali rysovať prvé problémy, ako napríklad s telekomunikačným káblom v strede stavby, s ktorým sa v projektoch nepočítalo.
Karty však zamiešali najmä prístupové komunikácie, ktoré boli v meste témou ešte pred výstavbou. Provizórna betónka mala viesť cez sídlisko v blízkosti škôlky. Vzniknutý problém nakoniec spôsobil, že sa odovzdanie diela posúva o štyri mesiace. Stavebné práce tak budú trvať presne štyri roky a dokončia sa koncom júla 2023.
Dlhšie lehoty môžu ohroziť financovanie
Dôvodom má byť teda to, že zhotoviteľ v prvých mesiacoch nemal prístup k južnému portálu tunela Bikoš, aj keď podľa pôvodného stavebného povolenia a projektov to tak malo byť. Rokovanie s mestom, na základe ktorého sa rozhodlo o zmene, sa uskutočnilo v septembri 2019. Následne sa začala hľadať náhradná cesta a riešiť nové stavebné povolenia. Nateraz bol prístup zabezpečený od križovatky Vydumanec. Tú začalo stavať združenie na čele s Euroviou, ktoré realizuje aj juhozápadnú časť obchvatu mesta.
Štvormesačný posun môže znamenať problém pre eurofondy, z ktorých sa má projekt čiastočne hradiť. Stavba sa najprv síce začala financovať zo štátneho rozpočtu, no pre výpadok niektorých europrojektov sa pre ňu v tomto roku nakoniec našlo takmer 68 miliónov eur. Rýchlostná cesta tak pribudla do zoznamu čakateľov na eurofondy v období, keď odtiaľ vypadol obchvat Šale. Prostriedky z Bruselu sú pritom dostupné na čerpanie len do konca roka 2023. Ďalšie posuny termínov môžu teda financovanie ohroziť.
Aktuálne predĺženie by nemalo mať vplyv na čerpanie a navyše k nemu došlo po dohode s Európskou komisiou. „Uzatvorenie dodatku k zmluve o dielo neznamená komplikácie z hľadiska európskych fondov, ide o posúdenie jeho dôvodnosti a nevyhnutnosti,“ povedala hovorkyňa diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková
Podľa šéfa Zväzu stavebných podnikateľov Pavla Kováčika je lehota výstavby stále prijateľná, ide totiž o zložitú stavbu, ktorú ovplyvňuje niekoľko nepriaznivých faktorov. „Je tam pomerne náročná križovatka s diaľnicou D1 a ďalšia veľká križovatka s cestou prvej triedy zo smeru Sabinov. Problémom je aj tunel, ktorý križuje súmestie Prešova s Veľkým Šarišom, v zásade teda prechádza intravilánom. Stavať v takomto území je vždy zložité,“ povedal Kováčik a dodal, že len spomínaný kilometrový tunel zaberie zhotoviteľovi pre zložité technologické riešenie až tri roky.
Strihanie pások odďaľuje aj korona
Rýchlostná cesta R4 pritom nie je jediný projekt, ktorého otvorenie sa posúva. Juhozápadný obchvat mesta diaľnicou D1 mal byť sprejazdnený už v lete, no lehota sa pre problémy na stavbe počas pandémie posunula a otvárať ho majú až tento mesiac. Horšie vyhliadky majú aj na Podpoľaní, kde stavebník nedávno oznámil až ročné meškanie s R2 pri Mýtnej. Zdržanie tu podľa diaľničiarov spôsobili najmä nesúhlasné stanoviská správcov pri prekládke vedenia elektriny a plynu.
Vráťme sa však k Prešovu. Dve časti jeho obchvatu sú síce vo výstavbe, tretí úsek sa však ešte ani nesúťaží. Mal by byť posledným článkom pre odbremenenie nášho tretieho najľudnatejšieho mesta od intenzívnej dopravnej záťaže. Odkloniť má najmä tranzit, ktorý dnes jazdí cez intravilán. Župným mestom pritom prejde podľa posledného sčítania dopravy z roku 2015 viac ako 30-tisíc vozidiel denne.
Ministerstvo dopravy a diaľničiari tvrdia, že sú na tender pripravení a ukazujú na Matovičov rezort. Ten potvrdil, že žiadosť o rozpočtové opatrenie od rezortu dopravy eviduje. „V súčasnosti bola zaslaná na posúdenie Útvaru hodnoty za peniaze,“ odkazuje tlačové oddelenie ministerstva financií. Druhá etapa sa plánuje postaviť tiež v plnom profile a jeho predpokladaná hodnota je 263 miliónov eur.